Hviezda seriálov Ordinácia v ružovej záhrade a Panelák Zuzana Moravcová sa nestretáva len s chválou. Občas si musí prečítať aj internetové odkazy, ktoré jej strpčujú život.
Herečka nitrianskeho divadla žije od príchodu do mesta pod Zoborom lepšiu etapu svojho života. Okrem divadelných úloh tam našla i muža svojho života. Napriek tomu, že s partnerom, hercom Milanom Ondríkom sú úplne rozdielni, navzájom sa dopĺňajú. Seriálová striptérka a zdravotná sestra sa natrvalo zapísala do kategórie negatívnych postáv v slovenských seriáloch.
Zuzanu Moravcovú (32) spoznala široká verejnosť až vďaka postave sestričky Michaely v seriáli Panelák. Herečka je za túto príležitosť veľmi vďačná, s kamerou sa doteraz stretávala len v reklamách. „Samozrejme, nie je to sympatická postava. Ale je to moja profesia, tak som to stvárnila tak, aby ľudia uverili, že Michaela je potvora. Našťastie som sa nestretla s negatívnymi postojmi ľudí. Som rada, že rozlišujú, čo je postava a čo súkromie. Jediné, čo som nevedela spracovať, boli internetové odkazy, ktoré som si občas prečítala. Neprekáža mi, keď niekto kritizuje postavu, pretože nie je kladná. Keď to však začínalo zachádzať do môjho súkromia a začalo sa rozoberať, ako vyzerám, bolo mi to nepríjemné. Ale už som to prehltla.“
Popri Paneláku sa Zuzka sporadicky objavuje i v ďalšom seriáli. V Ordinácii v ružovej záhrade stvárňuje nespokojnú pacientku, bývalú striptérku, ktorá svojimi maniermi obťažuje doktora Gregora, raz mu do ordinácie vkráčala s kapucňou na hlave a so slnečnými okuliarmi: „Bol to veľmi vtipne napísaný dialóg, tiež som sa smiala, keď som to čítala. Stalo sa mi, že som potom šla do banky a hneď ako som si sadla, mladá pracovníčka sa začala smiať. Povedala som si, že ma asi pozná z Paneláka. Ubezpečila ma, že na mne sa nesmeje, nakoniec jej to však nedalo a povedala, že nemôže zabudnúť na scénu z Ordinácie, keď som tam vošla v kapucni a v okuliaroch. Mám pocit, že sa z toho stala taká kultová scéna.“ Priaznivcom seriálu môžeme prezradiť, že hypochondrická pacientka sa ukáže aj na jeseň. Bude predsa rodiť...
Ako oheň a voda
Zuzana momentálne žije s hercom nitrianskeho divadla Milanom Ondríkom. V Paneláku sa objavil ako mafián Čapatý, priaznivci skupiny Desmod ho poznajú z klipu piesne Niekto ti to povie skôr než ja. Ako sa žije dvom hercom pod jednou strechou? „Riešime také isté problémy ako ktokoľvek iný. Vo vzťahu ide aj o kompromisy. Milan je povahovo úplne iný ako ja a dokážeme sa vzájomne dopĺňať. Je veľmi temperamentný, živelný. Prídeme do spoločnosti a hneď je s každým kamarát, kým ja som zakríknutá, tichá. Konám s veľmi chladnou hlavou, on šiel do všetkého impulzívne, no naučil sa, že sa treba dvakrát nadýchnuť, kým bude niečo riešiť.“
Zuzana si pochvaľuje, že má s Milanom rovnakú prácu: „Veľa ľudí nám hovorí – žijete spolu, hráte, pracujete, ste spolu nonstop, ale teraz to už vôbec nie je pravda. Už sa dosť míňame, niekedy sme pracovne tak zaneprázdnení, že sa za dva dni nestihneme ani porozprávať a o dôležitých veciach si telefonujeme. Keď sme boli spolu naozaj 24 hodín denne, tak nám to vôbec neprekážalo. Stále sme sa mali o čom rozprávať.“ Nenastanú však problémy, keď do hereckého tandemu pribudne malý človiečik? Nebude sa herečka ponáhľať po mesiaci späť na divadelné dosky? „Som klasický typ – zostanem na materskej a budem sa starať. Musela by prísť veľmi dobrá ponuka, aby som ju prijala. Vidím na kamarátkach, ktoré už majú deti, že občas treba vypnúť.“
Osudová Nitra
Okatú herečku to k predvádzaniu ťahalo už od raného detstva: „Mám spomienku, ako som plakala, pretože som musela hrať len nejaký hríbik a nie hlavnú postavičku. Veľmi som sa chcela učiť hrať na klavíri, ale to mi rodičia nedovolili, tak ma dali na literárno–dramatický krúžok na ZUŠ, kde som zostala osem rokov. Medzitým som u nás v Novom Meste nad Váhom začala chodiť do Ochotníckeho divadla. V podstate som vždy chcela byť herečka.“
Herectvo začala na VŠMU študovať v deväťdesiatych rokoch, keď bola filmová tvorba úplne umŕtvená. Nebála sa, že bude bez práce? „Bola som na škole, bezstarostná, neza-oberala som sa tým, čo bude potom. Mala som šťastie, že už som hrala v profesionálnych divadlách. Chcela som sa dostať do divadla Astorka, pretože mi veľmi vyhovovalo svojou poetikou. Nedostala som sa tam a ostala som na voľnej nohe. Bolo to čoraz horšie a horšie, a keď to bolo najhoršie, tak sa to otočilo o 180 stupňov. Prijali ma do Divadla Andreja Bagara v Nitre, som tam už päť rokov, našla som si krásny vzťah.“ Zuzana tvrdí, že od tohto okamihu žije novú etapu života – lepšiu.