Dvojčatá z Paneláku
11. 5. 2008
Dvojčatá z Paneláku
5/2008
Keby sme použili jemný čierny humor, majú JANKO a ANDREJ HRANÁČOVCI (10) symbolický dátum narodenia. Na svet prišli v noci na 11. septembra, keď iné, newyorské Dvojičky padli.
Keby sme použili jemný čierny humor, majú JANKO a ANDREJ HRANÁČOVCI (10) symbolický dátum narodenia. Na svet prišli v noci na 11. septembra, keď iné, newyorské Dvojičky padli.
Naši štvrtáci sa však narodili štyri roky pred útokom na svetové obchodné centrum. Ich povestná hyperaktivita má našťastie „ničivý“ dosah iba na rodičov a blízke okolie. Zaujala aj tvorcov seriálu Panelák, kde si ich vybrali z vyše 70 párov.
Pani Šubová je pokojná a vecná žena. Aj pri strážení svojich ratolestí. Iná matka by pri dvojitej dávke neskrotiteľnej energie visela už poobede od nervov na lustri. Zuzana nie. Má to v povahe, povolanie lekárky na onkológii robí tiež svoje a osud si nevyberáme. „To, že s manželom počneme dvojčatá, sme čakali. V našej rodine, z mojej i jeho strany, to nie je rarita. Skôr opak by bol prekvapením. Mohli sme hovoriť o šťastí, že sme nemali naraz dva páry,“ zaklincúva svoje rozprávanie suchým humorom.
V triede nepatria k premiantom, výnimku v škole nedostali. Preto teraz trochu zanedbávajú karate a gitaru. Samozrejme, kamaráti sa ich občas vypytujú, čo sa v tom Paneláku bude diať. Chlapci statočne mlčia: „Odpovedáme im, aby vydržali a pozreli si to v televízii.“
Viac nepovedali ani nám. Jediná pikantéria, ktorú sme sa dozvedeli a vychádza zo scenára, sú tri biele myšky. Reč bola o honorári a o tom, čo by si zaň bratia želali. „Dohodli sme sa, že ak budú niečo chcieť, dostanú to. Zatiaľ pýtajú iba drobnosti. Nedávno ich ,vyplatili´v naturáliách,“ zasmeje sa pani Šubová. „V jednej scénke hrala myš. Rekvizitár mal pre istotu tri. No a čo s myšami po nakrúcaní? Dostali ich do daru.“
Janka a Andrejka Hranáčovcov uvidíte hneď v prvej časti sitkomu Panelák. „Sme v treťom obraze,“ upresnia a sklonia sa nad rozpis nakrúcania. „Prvé číslo je diel, druhé obraz a tuná je skrátene napísané, o čom to je. Každý herec má nejaké číslo. Napríklad my sme 8 a 9.“
Práve v tej chvíli prichádza produkčná, aby ich odviedla na pľac. Chlapci poslušne odchádzajú. Doma o svojej „práci“ nerozprávajú. Pre nich je to iba ďalší zaujímavý krúžok.
Prekvapilo by nás iba jedno
Mama Zuzana Šubová ďalšiu aktivitu synov víta. Malá vsuvka: ak vás zarazil rozdiel v priezviskách, máte dobrý postreh, senzáciu však nečakajte. „Šubová som preto, lebo pred desiatimi rokmi, keď sme sa brali, som si nechala dievčenské priezvisko,“ pokojne vysvetlí kozmetickú nezrovnalosť. Aby bol výpočet rodiny úplný, musíme ešte spomenúť manžela Jána, počítačového odborníka, a trojročnú sestru Betku.Pani Šubová je pokojná a vecná žena. Aj pri strážení svojich ratolestí. Iná matka by pri dvojitej dávke neskrotiteľnej energie visela už poobede od nervov na lustri. Zuzana nie. Má to v povahe, povolanie lekárky na onkológii robí tiež svoje a osud si nevyberáme. „To, že s manželom počneme dvojčatá, sme čakali. V našej rodine, z mojej i jeho strany, to nie je rarita. Skôr opak by bol prekvapením. Mohli sme hovoriť o šťastí, že sme nemali naraz dva páry,“ zaklincúva svoje rozprávanie suchým humorom.
Ustrážiť si svoje
Janko a Andrej nie sú jednovaječné dvojčatá. Fungujú ako klasickí súrodenci bez vnútorného prepojenia a „kopirákových“ názorov. Manželia považujú za výhodu pôrodu „dva v jednom“ to, že chlapci si odmalička spolu vystačia. Vyrástli vlastne v kolektíve, takže problém nenastal ani v škôlke. „Boli naučení deliť sa o veci, dohodnúť sa, ak treba, i pobiť, ustrážiť si svoje.“ Betka si vystačila sama. Vytúžené dieťa očakávali chlapci s nadšením a doma výdatne pomáhali. Prebaľovali, kŕmili, strážili ju. „Ona sa v nich vidí. Má veľkých bratov, ktorých obdivuje, Betka je zase pre nich živá hračka,“ približuje mama súrodenecké spolužitie.Začali v kalendári
Hranáčovci sú atypická rodina. Ich hlavnou poobedňajšou náplňou nie je fanatické sledovanie seriálov. Uprednostňujú fi lmy, najmä na DVD, a v telke detské, historické a náučné stanice. Preto je takmer zázrak, že sa o konkurze vôbec dozvedeli. „Deti naň upozornili kamaráti. Domov prišli s tým, aby som ich prihlásila.“ Isté skúsenosti už majú, ale úprimne, veľmi si ich nepamätajú. S modelingom začali v troch mesiacoch. „Detská lekárka hľadala pre kamaráta fotografa bábätká do kalendára.“ Potom ostali v databáze agentúry a pózovali pre ženské a rodinné časopisy. Pred kamerou stoja prvý raz. Keď sme sa chlapcov pýtali, aké to je hrať po boku známych tvárí, zrozpačiteli. Mama objasnila prečo. „Videli vari jeden diel Susedov, takže Viki Ráková a Andy Kraus pre nich až takí známi neboli.“ Zato o Viki sa napriek krátkej známosti vyjadrili veľmi jasne: „Je to veľmi milá osoba. Presne ako mama.“Ďalší krúžok
Bratia majú istú dávku exhibicionizmu v sebe. Vždy sa radi predvádzali, recitovali, účinkovali v besiedkach. Zasvätene nám porozprávali o tom, ako chodia na karate a gitaru, i o dialógu, ktorý ich posunul z druhého kola do úlohy. „Ono to bolo tak, že nás mama vyháňa do školy a nám sa nechce, a takéto niečo sa nám občas stáva,“ priznali, prečo sa s obsahom dialógu veľmi ľahko stotožnili.V triede nepatria k premiantom, výnimku v škole nedostali. Preto teraz trochu zanedbávajú karate a gitaru. Samozrejme, kamaráti sa ich občas vypytujú, čo sa v tom Paneláku bude diať. Chlapci statočne mlčia: „Odpovedáme im, aby vydržali a pozreli si to v televízii.“
Viac nepovedali ani nám. Jediná pikantéria, ktorú sme sa dozvedeli a vychádza zo scenára, sú tri biele myšky. Reč bola o honorári a o tom, čo by si zaň bratia želali. „Dohodli sme sa, že ak budú niečo chcieť, dostanú to. Zatiaľ pýtajú iba drobnosti. Nedávno ich ,vyplatili´v naturáliách,“ zasmeje sa pani Šubová. „V jednej scénke hrala myš. Rekvizitár mal pre istotu tri. No a čo s myšami po nakrúcaní? Dostali ich do daru.“
Janka a Andrejka Hranáčovcov uvidíte hneď v prvej časti sitkomu Panelák. „Sme v treťom obraze,“ upresnia a sklonia sa nad rozpis nakrúcania. „Prvé číslo je diel, druhé obraz a tuná je skrátene napísané, o čom to je. Každý herec má nejaké číslo. Napríklad my sme 8 a 9.“
Práve v tej chvíli prichádza produkčná, aby ich odviedla na pľac. Chlapci poslušne odchádzajú. Doma o svojej „práci“ nerozprávajú. Pre nich je to iba ďalší zaujímavý krúžok.
no ludia da sa ...
(sharpay, 12. 2. 2009 18:12)